Slávka Mrosková*, Viera Konečná**, Ľubomíra Lizáková*
* Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov, Katedra ošetrovateľstva
** Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove, Oddelenie dermatovenerológie
MROSKOVÁ, S. – KONEČNÁ, V. – LIZÁKOVÁ, L. Compliance of patients with skin disease. In Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie [online], 2015, vol. 5, no. 2, pp. 50-55. Available on: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2015-rocnik-5/cislo-2/compliance-pacientov-s-koznym-ochorenim.
Aim: Assess the level of compliance of patients with skin disease and the impact of various factors on it.
Methods: We have considered compliance in three areas – medication, topical skin care, compliance to the diet – using modified variety of scale to Morisky. At the same time, we analyzed the impact of socio-demographic factors and disease factors to measure compliance. The results were statistically processed using the Mann - Whitney test/Kruskal-Wallis test and Spearman correlation coefficient.
Sample: Do the research were included 74 patients hospitalized at the department dermatovenerology with psoriasis vulgaris, atopic / seborrheic dermatitis. The mean disease duration was 14.70 years (±12.21).
Results: Compliance in skin care stood at 3.19 (±1.15, can range: 1-5), taking drugs 3.72 (±1.27) and compliance to the diet 2.76 (±1.34). We found that increasing the quality of the doctor – patient and nurse – patient compliance significantly increases the compliance to the diet (r = 0.307), in the treatment of skin (r = 0.327), taking (r = 0.379). The increasing intensity of pain / itch significantly increased compliance in taking medication (r = 0.266) and diet (r = 0.201). We identified a significant negative correlation between the financial demands of treating skin and compliance in skin care (r = -0.265). Respondents living in the city have higher compliance in compliance to the diet (p = 0.022) and skin care (p = 0.008) in comparation with respondents from the village.
Conclusion: Knowledge of the factors affecting compliance of patients with skin disease allows the development of specific approaches in the care of patients in order to reinforce compliance. The quality of the interaction physician – patient, nurse – patient appears to be an important modifiable determinant.
Keywords: compliance in medication, compliance in topical skin care, compliance in the diet, dermatitis
Základným cieľom akejkoľvek terapie je dosiahnutie želateľných cieľov z pohľadu pacienta. Avšak napriek všetkým dobrým zámerom zo strany zdravotníckych pracovníkov ciele nemusia byť dosiahnuté, ak je pacient non-compliantný (Serup et al. 2006, s. 269). Compliance ako súhlas a dodržiavanie pravidiel vyjadruje rozsah správania pacienta v súlade s odporúčaniami lekára (Práznovcová 2013, s. 1). Označuje uvedomelú disciplinovanosť, spoluprácu, súhlas, poddajnosť, ochotu dodržiavať rady, stotožnenie sa s terapiou a odporúčaniami, ako aj podrobenie sa navrhnutému liečebnému režimu (Gurková, Boriková, 2009, s. 11). Aj keď má dermatologická liečba niektoré teoretické predpoklady lepšej compliance pacientov, pretože viditeľné kožné zmeny sú významným faktorom negatívneho ovplyvnenia kvality života, a zároveň potencionálnym stimulom dodržiavania terapeutického režimu, výsledky štúdií poukazujú na to, že compliance pacientov v prípade lokálnej liečby je slabá (Buchvald, 2010, s. 46). Zohľadňujúc možné negatívne dopady non-compliance (častejšia hospitalizácia, zhoršenie zdravotného stavu, väčšie ekonomické náklady) (Jin et al. 2008, s. 270), je nevyhnutné identifikovať determinanty vedúce k non-compliance pacientov.
Základným cieľom výskumu bolo analyzovať úroveň compliance pacientov s kožným ochorením a vplyv vybraných socio-demografických faktorov a faktorov ochorenia na úroveň compliance.
Do výskumu bolo zaradených 74 respondentov vo veku 18 až 65 rokov, ich priemerný vek bol 42,97 rokov (±11,50). 59,5% respondentov bolo ženského a 40,5% mužského pohlavia. Na dedine býva 44,6% (n = 32) a v meste 55,4% (n = 41) respondentov. Dominovalo stredoškolské vzdelanie s maturitou (45,9%, n = 34) a učňovské vzdelanie (24,3%, n = 18). 60,8% respondentov je vydatých/ženatých a 24,3% sú slobodní. 41 respondentov (55,4%) má diagnostikovanú psoriázu, 19 (25,7%) atopickú dermatitídu a 14 (18,9%) seboroickú dermatitídu. Priemerná dĺžka trvania ochorenia bola 14,70 rokov (±12,21). Do súboru boli zaradení respondenti s diagnostikovanými kožnými ochoreniami – psoriasis vulgaris, atopická/seboroická dermatitída.
Zber empirických dát bol realizovaný dotazníkom. Pri zostavovaní položiek vlastnej konštrukcie, ktorých účelom bola analýza compliance pacienta sme vychádzali z otázok, ktoré sú súčasťou Moriskyho škály (Morisky et al., 1986). Celkovo sme koncipovali 8 položiek (možné rozmedzie: 1 – 5, vyššia hodnota priemeru poukazuje na vyššiu úroveň compliance). Položky sme zamerali na tri oblasti starostlivosti pacienta s kožným ochorením:
Pri posudzovaní intenzity svrbenia kože a intenzity bolesti pociťovanej pri ošetrovaní kože sme použili analógovú škálu („0“ – bez pociťovania svrbenia/bez bolesti, „10“ – neznesiteľné svrbenie kože/neznesiteľná bolesť). Časová resp. finančná náročnosť ošetrovania kože bola posudzovaná analógovou škálou („0“ – bez časovej záťaže/bez finančnej záťaže, „10“ – výrazné časové zaťaženie/výrazné finančné zaťaženie). Respondenti taktiež hodnotili kvalitu vzťahu s lekárom a sestrou. S použitím analógovej škály osobitne analyzovali svoj vzťah ku kožnému lekárovi a sestre („0“ – veľmi nevyhovujúci/veľmi zlý vzťah, „10“ – vynikajúci vzťah).
Pre potreby štatistického spracovania údajov sme používali software SPSS 17.0. Z dôvodu negatívneho výstupu Skewness testu sme použili neparametrickú štatistiku spracovania údajov (Mann – Whitney/Kruskal-Wallis test). Pre zistenie vzájomných vzťahov medzi premennými bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Pri hodnotení štatistickej významnosti sme použili hladinu významnosti p < 0,05.
Prieskum bol realizovaný v časovom období október 2014 až február 2015 vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove na Oddelení dermatovenerológie sú súhlasom etickej komisie nemocnice. Distribúcia dotazníkov prebiehala počas hospitalizácie pacientov.
Compliance pri ošetrovaní kože bola na úrovni 3,19 (±1,15), pri užívaní liekov 3,72 (±1,27) a pri dodržiavaní diéty sme identifikovali najnižšiu mieru compliance 2,76 (±1,34). Compliance pri ošetrovaní kože (p = 0,140), pri užívaní liekov/vitamínov (p = 0,554) a pri dodržiavaní diéty (p = 0,665) u pacientov s jednotlivými kožnými ochoreniami sa signifikantne nelíšila.
Miera compliance pri dodržiavaní diéty a užívaní liekov bola vyššia u žien v komparácii s mužmi, kým compliance pri ošetrovaní kože bola vyššia u mužov. Signifikantné diferencie sme identifikovali pri dodržiavaní diéty v prospech žien (p = 0,046). U respondentov žijúcich v meste sme zaznamenali vyššiu úroveň compliance vo všetkých sledovaných oblastiach v komparácii so skupinou respondentov žijúcich na dedine, štatisticky významné rozdiely sme zistili v subškále dodržiavanie diéty (p = 0,022) a ošetrovanie kože (p = 0,008). Respondenti žijúci sami v domácnosti vykazujú nižšiu mieru compliance vo všetkých subškálach, avšak uvedené rozdiely nie sú štatisticky významné (tab.1).
Pohlavie | |||
---|---|---|---|
Compliance | Ženské M (SD) | Mužské M (SD) | Sig |
Dodržiavanie diéty | 3,02 (1,37) | 2,37 (1,21) | 0,046* |
Ošetrovanie kože | 3,11 (1,24) | 3,30 (1,02) | 0,349 |
Užívanie liekov/vitamínov | 3,80 (1,15) | 3,60 (1,45) | 0,783 |
Bydlisko | |||
Compliance | Dedina M (SD) | Mesto M (SD) | Sig |
Dodržiavanie diéty | 2,38 (1,21) | 3,10 (1,35) | 0,022* |
Ošetrovanie kože | 2,78 (1,09) | 3,50 (1,11) | 0,008* |
Užívanie liekov/vitamínov | 3,44 (1,31) | 3,93 (1,21) | 0,080 |
Sociálny stav | |||
Compliance | 1 M (SD) | 2 M (SD) | Sig |
Dodržiavanie diéty | 2,72 (1,25) | 2,78 (1,41) | 0,977 |
Ošetrovanie kože | 3,03 (1,18) | 3,29 (1,14) | 0,547 |
Užívanie liekov/vitamínov | 3,45 (1,54) | 3,89 (1,04) | 0,378 |
Legenda: 1 – respondent žijúci v jednej domácnosti sám; 2 – respondent žijúci s inou osobou v jednej domácnosti; M – priemer; SD – smerodajná odchýlka
U respondentov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním sme identifikovali vo všetkých analyzovaných oblastiach najnižšiu úroveň compliance, signifikanciu sme zistili v subškále užívanie liekov/vitamínov (p = 0,008). Miera compliance pri užívaní liekov je teda vo významnej miere determinovaná úrovňou vzdelania (tab. 2).
Vzdelanie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Compliance | 1 M (SD) | 2 M (SD) | 3 M (SD) | 4 M (SD) | Sig |
Dodržiavanie diéty | 2,67 (0,57) | 2,63 (1,36) | 3,00 (1,39) | 2,30 (1,25) | 0,480 |
Ošetrovanie kože | 3,00 (1,73) | 3,33 (1,14) | 3,32 (1,12) | 2,40 (0,96) | 0,120 |
Užívanie liekov/vitamínov | 2,70 (1,52) | 4,00 (1,24) | 3,88 (1,20) | 2,67 (1,05) | 0,008* |
Legenda: 1 – základné vzdelanie; 2 – stredoškolské bez maturity/učňovské; 3 – stredoškolské s maturitou; 4 – vysokoškolské; M – priemer; SD – smerodajná odchýlka
Compliance v oblasti dodržiavania diéty a užívania liekov bola najnižšia v skupine respondentov do 30 rokov. V lokálnom ošetrovaní kože sme najnižšiu mieru compliance identifikovali vo vekovej skupine ≥ 51 rokov. Avšak signifikantné rozdiely neboli zistené (tab. 3).
Vek | ||||
---|---|---|---|---|
Compliance | do 30 rokov M (SD) | 31 – 50 rokov M (SD) | 51 rokov a viac M (SD) | Sig |
Dodržiavanie diéty | 2,38 (0,76) | 2,86 (1,50) | 2,79 (1,27) | 0,716 |
Ošetrovanie kože | 3,15 (1,21) | 3,26 (1,06) | 3,05 (1,35) | 0,881 |
Užívanie liekov/vitamínov | 3,23 (1,42) | 3,93 (1,17) | 3,58 (1,34) | 0,202 |
Legenda: M – priemer; SD – smerodajná odchýlka
Korelácia medzi trvaním kožného ochorenia a compliance nepoukázala na signifikanciu. Analýza údajov poukázala na štatisticky významné pozitívne korelácie medzi intenzitou svrbenia/bolesti a compliance v oblasti dodržiavania diéty (r = 0,201) a užívania liekov (r = 0,266) – čím je teda sila svrbenia resp. bolesti silnejšia, tým majú respondenti väčšiu tendenciu správať sa compliantne v uvedených oblastiach. Kým časová náročnosť pri ošetrovaní kože nemá dopad na compliance respondentov v oblasti lokálneho ošetrovania kože, pri finančnej náročnosti ošetrovania kože sme identifikovali negatívny, štatisticky významný korelačný koeficient (r = -0,265). Vyššie finančné zaťaženie (nákup liekov, lokálnych prípravkov k ošetreniu kože) podnecuje respondentov k oslabeniu compliance. Subjektívne hodnotená kvalita vzťahu medzi respondentom a lekárom, respondentom a sestrou signifikantne determinuje compliance vo všetkých sledovaných oblastiach, teda lepšia interakcia medzi zdravotníkom a pacientom zlepšuje úroveň compliance (tab. 4).
Compliance | |||
---|---|---|---|
Dodržiavanie diéty | Ošetrovanie kože | Užívanie liekov/vitamínov | |
Trvanie ochorenia | -0,078 | -0,068 | 0,125 |
Intenzita svrbenia/bolesti | 0,201* | 0,061 | 0,266* |
Časová náročnosť ošetrovania kože | - | 0,001 | - |
Finančná náročnosť ošetrovania kože | - | -0,265* | - |
Kvalita vzťahu s lekárom a sestrou | 0,307** | 0,327** | 0,379** |
Legenda: * – korelácia je signifikantná pri úrovni 0,05; ** – korelácia je signifikantná pri úrovni 0,01
Pri pohľade na jednotlivé skúmané oblasti compliance bola najvyššia úroveň identifikovaná pri užívaní liekov (M = 3,72), následne pri lokálnom ošetrovaní kože (M = 3,19) a v najnižšej miere pri dodržiavaní diéty (M = 2,76). Celkové užívanie liekov u pacientov s kožným ochorením je vnímané ako najjednoduchší liečebný postup vyžadujúci rovnako najmenej času. Vo všeobecnosti je užívanie liekov ponímané ako rýchly postup v odstránení problémov, ktoré pacient má. Naopak dodržiavanie presných postupov v lokálnom ošetrovaní kože (frekvencia, množstvo aplikovaného lokálneho prípravku a pod.) si už zo strany pacienta vyžaduje väčšie teoretické poznatky a praktickú zručnosť, rovnako aj viacej času. Vo všeobecnosti platí, že kožné ochorenie nie je možné liečiť resp. vyliečiť bez lokálnej terapie, preto je zistená priemerná hodnota u respondentov v oblasti ošetrovania kože iba mierne nižšia ako pri užívaní liekov. Tendencia k poklesu adherencie voči lokálnej liečbe v porovnaní s inými formami liečby bola preukázaná aj v iných štúdiách (van de Kerkhof et al., 2000, s. 298; Furue et al., 2015, s. 273). Dodržiavanie diétnych postupov je oblasťou s najnižšou mierou compliance. Zmena stravovania je v praxi pomerne komplikovaná, vyžaduje silnú motiváciu zo strany pacienta, pretože stravovacie návyky sú už pomerne silne „zakorenené“. Súčasne k úprave kožných zmien nedochádza pod vplyvom diéty tak rýchlo, zmeny nie sú tak efektívne v porovnaní s lokálnym ošetrovaním či užívaním liekov, čo sú pravdepodobne dôvody najnižšej miery compliance. Hore uvedené nepriamo potvrdzujú výsledky štúdie, kde pacienti s diabetom mellitom 2. typu nerešpektovali diétne zmeny, pretože bolo pre nich zložité zmeniť svoje diétne návyky (Hernandez-Ronquillo et al., 2003). Stupeň behaviorálnej zmeny, ktorá sa očakáva od pacienta, sa teda vo veľkej miere prejavuje na miere compliance.
Vek pacientov nemal významný dopad na compliance, aj keď najnižšiu mieru sme zistili najmä u mladších pacientov. To, že mladší pacienti majú väčšiu tendenciu k non-compliance preukázali aj autori Zaghloul et al. (2005, s. 1018), kde u pacientov s akné zistili signifikantnú negatívnu koreláciu medzi vekom a adherenciou.
Pohlavie malo významný dopad na compliance v oblasti dodržiavania diéty a to v prospech žien (ženy: M = 3,02, muži: M = 2,37, p = 0,046). U žien je možné očakávať väčšiu disciplinovanosť a tiež vo väčšej miere sa podieľajú na príprave jedál v ich domácnosti, preto im zmena stravovania pravdepodobne nerobí také problémy ako mužom. Vyššia úroveň compliance u žien bola preukázaná aj v iných výskumoch, napr. Carroll et al. (2004, s. 215) zistili väčšiu non-compliance u mužov. Signifikantne vyššia adherencia bola u žien so psoriázou (77,9% ±29,0%) preukázaná aj autormi Zaghloul a Goodfield (2004, s. 411), v porovnaní s mužmi (38,8% ±24,0%) (p < 0,001).
Lepší prístup k zdravotnej starostlivosti môže pozitívne determinovať compliance (Sabate, 2003, s. 126). Nami zistené výsledky poukazujú na to, že pacienti žijúci v meste majú vyššiu mieru compliance vo všetkých skúmaných oblastiach, pričom signifikantné diferencie sme identifikovali v oblasti dodržiavania diéty (p = 0,022) a ošetrovaní kože (p = 0,008).
Intuitívne by bolo možné očakávať, že pacienti s vyšším vzdelaním rýchlejšie a ľahšie nadobúdajú poznatky o ochorení a terapii a preto vykazujú vyššiu úroveň compliance. Paradoxne k uvedenému sme zistili, že pacienti s vysokoškolským vzdelaním mali najnižšiu mieru compliance vo všetkých sledovaných oblastiach, pričom v oblasti užívania liekov boli rozdiely signifikantné (p = 0,008). Najvyššiu úroveň compliance vykazovali dominantne pacienti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a v oblasti užívania liekov pacienti s učňovským/stredoškolským vzdelaním bez maturity. Je možné predpokladať, že pacienti s nižším stupňom vzdelania bez väčšej analýzy prijímajú informácie o svojej liečbe, rešpektujú ju a riadia sa pokynmi lekára. Na non-compliance u vysokoškolsky vzdelaných respondentov sa môže podieľať viacero faktorov – charakter vzťahov s lekárom/sestrou, spôsob odovzdávania informácií o postupoch liečby zo strany zdravotníkov, možnosť nadobúdania ďalších informácií o liečbe a nežiadúcich účinkoch liekov z iných zdrojov (dominantne internet), čo môže viesť k rozporuplnému postoju pacienta, a následne aj k nedostatočnej miere compliance. Di Matteo (1995) zistil, že pacienti s vyšším stupňom vzdelania nemusia uveriť vo výhody liečebných intervencií, čo sa následne odráža na ich compliance. Nižšia úroveň adherencie u vysokoškolsky vzdelaných pacientov voči celkovej ako aj lokálnej terapii bola preukázaná autormi Furue et al. (2015, s. 274), aj keď diferencie neboli signifikantné.
Dobrá adherencia je spojená s vyšším stupňom závažnosti ochorenia alebo ich symptómov (Sabate, 2003, s. 127). Častým subjektívnym a nepríjemným prejavom kožných ochorení je svrbenie a pociťovanie bolesti pri ošetrovaní kože (Flimerová, Jautová, 2013, s. 3; Kobsa, 2012, s. 177; Pánková, 2015, s. 13). Výsledky výskumu poukazujú na to, že stupňovanie intenzity svrbenia/bolesti podnecuje pacienta k väčšej miere compliance – signifikantne v oblasti užívania liekov a dodržiavania diéty. Richards et al. (2004) preukázali u pacientov so psoriáziou, že vyššie subjektívne vnímanie vážnosti ochorenia podnecuje k lepšej compliance. Niektoré výsledky štúdií súčasne poukazujú na to, že miera compliance je výraznejšie ovplyvnená subjektívnym vnímaním zdravotného stavu samotným pacientom v porovnaní s objektívnou závažnosťou ochorenia posúdenou lekárom. Pacienti, ktorí hodnotia svoj zdravotný stav ako zlý, sú viac motivovaní k dodržiavaniu liečebných postupov (Jin et al., 2008, s. 276).
Náročnosť postupov ošetrovania kože môže negatívne determinovať mieru compliance (Serup et al., 2006). Časová náročnosť ošetrovania koža podľa výsledkov výskumu nemá signifikantný dopad na mieru compliance v oblasti ošetrovania kože, avšak finančný aspekt determinuje compliance. Zistili sme, že zvyšujúce sa finančné zaťaženie má negatívny vplyv na compliance v ošetrovaní kože. Nutnosť nákupu resp. vyššej finančnej úhrady za lieky a najmä lokálne prípravky u pacientov s horším finančným príjmom nepriamo núti pacienta k tomu, že v plnej miere nerešpektuje pokyny týkajúce sa lokálnej terapie kožných zmien.
Významným zistením v predkladanom výskume bola identifikácia signifikantných, pozitívnych korelačných vzťahov medzi všetkými oblasťami compliance a kvalitou vzťahu medzi pacientom a lekárom a pacientom a sestrou. Môžeme teda konštatovať, že zlepšujúca sa kvalita interakcie zdravotník – pacient je významným determinantom compliance. Súčasne ide o modifikovateľný faktor, na rozdiel od mnohých iných skúmaných. Podpora a zlepšenie komunikácie medzi lekárom a pacientom vedie k lepšej percepcii svojho zdravia, podporuje aktívnu rolu pacienta ako aj adherenciu voči odporúčaniam (Harrington, Noble, Newman, 2004). Kvalita vysvetlenia kožných problémov pacientovi, kvalita odpovedí lekára na otázky pacienta a celková spokojnosť pacienta koreluje s adherenciou (Renzi et al., 2001, s. 617). Vzťah pacient – lekár dokáže zmierniť aj non-adherenciu u pacientov, u ktorých non-adherencia je determinovaná vysokou cenou liekov či nízkym príjmom (Piette, Heisler, Krein, Kerr, 2005, s. 1749).
Compliance pacientov s kožným ochorením dosahuje priemernú úroveň, pričom najväčším problémom je rešpektovanie odporúčaní, ktoré si vyžadujú zásadnejšiu behaviorálnu zmenu zo strany pacienta. Avšak tak ako poukazujú aj výsledky výskumu, významným, ale najmä modifikovateľným faktorom ovplyvňujúcim mieru compliance je charakter interakcie zdravotník – pacient, pričom tento determinant je plne v rukách zdravotníkov, preto je nevyhnutné sa naň v klinickej praxi zamerať.
BUCHVALD, D. 2010. Compliance s lokálnou liečbou kožných chorôb. In Dermatologia pre prax, 2010, roč. 4, č. 2, s. 46-48.
CARROLL, C. L. et al. 2004. Adherence to topical therapy decreases during the course of an 8-week psoriasis clinical trial: commonly used methods of measuring adherence to topical therapy overestimate actual use. In Journal of the American Academy of Dermatology, 2004, vol. 51, no. 2, pp. 212-6.
di MATTEO, M. R. 1995. Patient adherence to pharmacotherapy: the importance of effective communication. In Formulary, 2005, vol. 30, no. 10, pp. 596-598.
FLIMEROVÁ, V. – JAUTOVÁ, J. 2013. Problém atopickej dermatitídy. [online]. 2013. [cit. 2015-04-17]. Dostupné na internete: https://www.upjs.sk/public/media/7402/2013-02-28-LEKARSKE LISTYProblem atopickej dermatitidy.pdf.
FURUE, M. et al. 2015. Poor adherence to oral and topical medication in 3096 dermatological patients as assessed by the Morisky Medication Adherence Scale-8. In British Journal of Dermatology, 2015, vol. 172, no. 1, pp. 272-275.
GURKOVÁ, E. – BÓRIKOVÁ, I. 2009. Adherencia/kompliancia. In Ošetrovateľský slovník. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 2009, s. 11-12.
HARRINGTON, J. – NOBLE, L. M. – NEWMAN, S. P. 2004. Improving patients’ communication with doctors: a systematic review of intervention studies. In Patient Education and Counseling, 2004, vol. 52, no. 1, pp. 7-16.
HERNANDEZ-RONQUILLO, L. et al. 2003. Factors associated with therapy noncompliance in type-2 diabetes patients. In Salud Pública de Mexico, 2003, vol. 45, no. 3, pp. 191-197.
JIN, J. et al. 2008. Factors affecting therapeutic compliance: A review from the patient’s perspective. In Therapeutics and Clinical Risk Management, 2008, vol. 4, no. 1, pp. 269-286.
KOBSA, M. – BENÁKOVÁ, N. – SELEROVÁ, M. 2012. Atopická dermatitida u dětí. In Pediatrie pro praxi, 2012, roč. 13, č. 3), s. 176-180.
MORISKY, D. E. – GREEN, L. W. – LEVINE, D. M. 1986. Concurrent and predictive validity of a self-reported measure of medication adherence. In Med Care, 1986, vol. 24, pp. 67-74. Dostupné na internete: http://c.ymcdn.com/sites/www.aparx.org/resource/resmgr/Handouts/Morisky_Medication_Adherence.pdf.
PÁNKOVÁ, R. 2015. Atopická dermatitida – Co je nového? In Dermatológia pre prax, 2015, roč. 9, č. 1, s. 12-16.
PIETTE, J. D. – HEISLER, M. – KREIN, S. – KERR, E. A. 2005. The Role of Patient-Physician Trust in Moderating Medication Nonadherence Due to Cost Pressures. In Archives of internal medicine, 2005, vol. 165, no. 15, pp. 1749-55.
PRÁZNOVCOVÁ, L. 2013. Compliance pacienta [online]. 2013. [cit. 2015-04-17]. Dostupné na internete: http://www.pace.cz/wpcontent/uploads/2013/03/5_compliance_pacienta.pdf.
RENZI, C. et al. 2001. Factors associated with patient satisfaction with care among dermatological outpatients. In British Journal of Dermatology, 2001, vol. 145, no. 4, pp. 617-623.
RICHARDS, H. L. et al. 2004. Divergent Beliefs About Psoriasis Are Associated with Increased Psychological Distress. In Journal of Investigative Dermatology, 2004, vol. 123, no. 1, pp. 49-56.
SABATE, E. 2003. Adherence to long-term therapies: Evidence for action. [online]. 2003. [cit. 2015-04-17]. Dostupné na internete: http://whqlibdoc.who.int/publications/2003/9241545992.pdf.
SERUP, J. et al. 2006. To Follow or Not to Follow Dermatological Treatment – A Review of the Literature. In Acta Dermato-Venereologica, 2006, vol. 86, no. 3, pp. 193-197.
van de KERKHOF, P. C. et al. 2000. Patient compliance and disease management in the treatment of psoriasis in the Netherlands. In Dermatology, 2000, vol. 200, no. 4, pp. 292-298.
ZAGHOUL, S. S. – GOODFIELD, M. J. D. 2004. Objective Assessment of Compliance With Psoriasis Treatment. In Archives of Dermatology, 2004, vol. 140, no. 4, pp. 408-414.
ZAGHLOUL, S. S. et al. 2005. Objective assessment of compliance with treatments in acne. In British Journal of Dermatology, 2005, vol. 152, no. 5, pp. 1015-1021.
PhDr. Slávka Mrosková, PhD.
Katedra ošetrovateľstva, FZO PU
Partizánska 1
080 01 Prešov
Slovensko
E-mail: slavka.mroskova@unipo.sk
Prijaté: 17. 6. 2015
Akceptované: 26. 8. 2015